Stretnutie s medveďom vo Veľkej Fatre.

Autor: Marek Páva | 1.10.2014 o 20:48 | (upravené 2.10.2014 o 7:59) Karma článku: 10,54 | Prečítané:  2320x

Roky jazdím na biku po slovenských a rumunských horách. Na prvé stretnutie s medveďom som si však musel paradoxne počkať v korune starej borovice nad malebnou dedinkou Vlkolínec.

Po upršanom lete hlásia konečne pekný víkend, bola by škoda ho nevyužiť. Korporácia, v ktorej výmenou za peniaze trávim svoj život, sa ma snaží zlákať na luxusný teambuilding alá „Farma“.  Predstava dojenia oviec, rúbania dreva alebo kosenia lúky, kde si odrežem prsty a do konca života budem poberať invalidný dôchodok je lákavá, nakoniec však volím autentickejší variant.  Bookujem romantickú dreveničku vo Vlkolínci, nádhernej dedinke uprostred kopcov, kde nám spoločnosť robia len túlavé mačky a zver. Priamo za plotom ručí celú noc jeleň  a hviezdy sú tu ako na dlani.

Prvý deň cestou z výletu prechádzame cez malebné Vlkolínske lúky, našimi predkami s citom pretvorenú krajinu. Tráva je doslova pretkaná zvieracími cestičkami, podľa ich stôp (nielen od nôh) sa dá presne vysledovať kadiaľ sa pohybujú. Popri fotení dedinky nachádzam na okraji lúky vzrastlú borovicu a prichádza kacírska myšlienka konečne prejaviť svoje dlho potláčané voayerské pudy.

Podvečer nechávam zvyšok osadenstva variť večeru v drevenici a vydávam sa na „postriežku“.  Nevydareným Cliffhanger skokom vo vibramoch sa dostávam na strom (ten parkour nakoniec nemusí byť zlý šport...), šplhám vyššie pod korunu. Batoh vešiam oproti sebe, v jednej ruke ďalekohľad, druhou sa držím konára. Zhora mám komfortný výhľad na lúku, len spoza kopca za mnou sa ozýva občasná paľba ako na Rusko-Ukrajinskej hranici. Na mojej lúke žiadne poľovnícke posedy naštastie nie sú a tak sa cítim bezpečne.

V lesoch naookolo to žije, jelenia ruja je v plnom prúde, samce ručia neuveriteľným spôsobom a bojujú o svoj budúci hárem (príklad tu). Tajne dúfam, že práve takýto súboj uvidím naživo. Na lúke sa však nedeje nič.  V predpovedi počasia navyše zas klamali a už takmer hodinu moknem na strome s ďalekohľadom v ruke a stŕpnutými nohami. Spoločnosť mi robí len veľký dravec, ktorý má hniezdo pár stromov vedľa. Moja 5 kg encyklopédia poľovníctva ostala doma, bližie ho teda určiť neviem. Nejaký jeleň, diviak alebo aspoň srnka by sa konečne mohli ukázať.

Stmieva sa keď konečne začujem, že sa niečo blíži. Nie na lúke, ale presne za mojím chrbtom v lese sa prediera niečo veľké. Snažím sa na strome otočiť a zavetriť, aký netvor sa to ku mne zakráda. Čakám statného jeleňa, alfasamca, čo oklamal už nejedného poľovníka, na čistinku však prekvapivo vchádza urastený medveď. Tvrdo a bez rešpektu si to mieri presne popod moju borovicu smerom k slivkovému sadu pri dedine. Som trochu v šoku, v hlave horúčkovito listujem príslušné skautské smernice.

Medveďa treba v predstihu na seba upozorniť, tak ho slušne, nahlas zdravím „Ahoj medveď.“. Nič, ide ďalej ku mne. Fail. Asertivita nebola nikdy moja silná stránka, skúšam teda hlasnejšie „AHOJ medveď!“. Konečne zistil, že sa niečo deje, zastal. Pozerá sa mojím smerom ako Ježiš na hovoriaci ker v púšti. Rozhodne neuteká v panike preč, ako som čakal, predsa len dozrievajúce slivky na okraji dediny sú lákavá maškrta. Je to pán lesa a je to z neho cítiť. Pokračujem v hovorenom slove, šplhám sa vyššie na strom,vidím svetlo na konci tunela...Ale už zbytočne. Medveď na mňa vrhne posledný pohľad a po zistení, že hovoriaci strom je ľudského pôvodu, lenivo odchádza späť do lesa. V korune borovice chvíľu čakám, robím hluk, nakoniec raketovo zliezam a mierim domov. Cestou, na okraji dediny ešte chvíľu pozorujem ručiaceho jeleňa.  Srdce mi však búcha ako po zjazde na horskom biku, tak si radšej idem do dreveničky naliať 2x poldeci.

Ak môžeme byť na Slovensku na niečo hrdí, tak je to naša príroda a zachovalé kultúrne dedičstvo ako Vlkolínec. Máme to šťastie, že po našich lesoch sa stále preháňajú šelmy ako medveď, rys, vlk alebo majestátny zubor. Takéto miesta nepotrebujú rozvoj v podobe masových hotelov, lanoviek, zjazdoviek a golfových ihrísk. Práve naopak, treba ich uchovať neporušené pre ďalšie generácie. Zatvorme teda laptopy a vyrazme do prírody, oplatí sa to.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?