Po stopách vlka a rysa v zimných Tatrách

Autor: Marek Páva | 1.3.2015 o 17:31 | (upravené 2.3.2015 o 11:07) Karma článku: 9,78 | Prečítané:  2011x

Majestátny vlk alebo elegantný rys. Dve krásne šelmy, ktoré nám závidia mnohé európske krajiny, u nás ešte stále žijú vo voľnej prírode. Koľko ich však naozaj máme? Pre odpoveď sa musíme vydať po ich stopách a to aj do tých najnáročnejších terénov.

Časť svojho života trávim za sklenenou stenou „open space“ kancelárie, kde sa podieľam na budovaní svetlých zajtrajškov nadnárodnej finančnej korporácie. Zachovanie mentálneho aj fyzického zdravia si preto často vyžaduje tvrdý reset v prostredí mimo civilizácie. Krátko po jednom z „reštartov“, keď som v korune stromu nad Vlkolíncom viedol monológ so statným medveďom, som náhodou natrafil na dobrovoľnícky projekt Biela Divočina. Neváhal som ani sekundu a v januári som sa už so skupinkou podivných ľudí z celého sveta viezol vo vlaku smer Liptovský Mikuláš.

Zimný projekt počas ktorého sa malé skupinky dobrovoľníkov vydávajú hľadať pobytové znaky veľkých šeliem (tj. stopy, srsť, trus a moč) pravidelne organizuje Slovak Wildlife Society (SWS).  Behom troch týždňov (tri samostatné turnusy) sme systematicky zhromažďovali množstvo dát o vlkoch a rysoch najmä v horách Veľkej Fatry, Nízkych a Západných Tatier. Okrem šeliem sme sledovali aj početnosť ich potencionálnej koristi ako sú jelene, srny a diviaky.

Vlkov je na Slovensku podľa ochranárov približne 250, kým oficiálne štatistiky hovoria o viac ako 2,100 kusoch.  Tento obrovský rozdiel naznačuje, že sa niekde stala chyba.  Ak bude totiž ten istý vlk spozorovaný v piatich rôznych poľovných revíroch, v štatistikách bude evidovaných vlkov päť. Podobne je to aj s rysom a ďalšími zvieratami. Vzorky nájdené počas projektu sú preto posielané na DNA testy, kde odborníci vyhodnotia, koľko tých vlkov či rysov na danom mieste skutočne bolo.

Aj keď je projekt určený najmä pre dobrovoľníkov zo Slovenska, moju skupinu tvorí pestré zloženie ľudí od Austrálie cez USA, Britániu, Nemecko až po Portugalsko. Zo Slovenska som sa prihlásil ako jediný. Aj tu niekde treba hľadať príčinu toho, prečo naša príroda musí neustále ustupovať developerom a časti drevorubačov a poľovníkov, čo sa spreneverili svojmu poslaniu. Do lesov síce chodíme radi a často, aktívna angažovanosť nám vo všeobecnosti zatiaľ chýba.

Ako to prebiehalo?

Prvý deň patrí tréningu, na plátne dataprojektoru sa mihajú najrôznejšie stopy, ktoré sa ako amatér snažím vtlačiť do pamäti. Vzápätí  vyrážame do lesa precvičiť stopovanie v praxi. Za dedinou dominujú stopy psa a mačky, ďalej však nachádzame aj raticovú zver, líšku alebo kunu. Inštruktori (zároveň vedúci jednotlivých skupiniek) nám vysvetľujú, ako odlíšiť stopy psa a vlka, ktoré sú si veľmi podobné a ďalšie detaily potrebné pre projekt.

Typický deň:

Budíček je skoro ráno, krátko po svitaní vyrážame do terénu. Po výdatných raňajkách si vyberám trasu a skupinku, s ktorou dnes pôjdem. Na výber sú všetky obtiažnosti od príjemnej prechádzky, až po brodenie sa snehom na skalné útesy s cieľom kontrolovať fotopasce.  Často sa pohybujeme mimo značených chodníkov, na miestach kde som sa doteraz ako bežný turista nedostal.

Trasy sú rozvrhnuté tak, aby sme strategicky pokryli celú oblasť. Zrána sa snažíme držať naplánovanej trasy  po doline, lesníckej zvážnici prípadne turistickej trase.  Všetko sa zaznamenáva pomocou GPS a do špeciálnych hárkov značíme počty „bežnej“ zvery ako sú líšky, diviaky alebo jelene. Keď nachádzame stopy rysa a vlka opúšťame vytýčenú trasu a snažíme sa nájsť vzorky na DNA analýzu (najčastejšie trus). 

 

 

Pre mňa najatraktívnejšia časť projektu bola kontrola fotopascí . Zväčša boli umiestnené na „križovatkách“ zvieracích chodníčkov v neprístupnom teréne a zážitok bola už samotná cesta k nim.  Niektoré neboli kontrolované od minulého leta, nebola tak núdza o pekné zábery napríklad medveďov.

Čo sa týka výstroja, ako skupina so sebou okrem bežných vecí ťaháme aj rozsiahly repertoár v podobe GPS, lekárničky, pravítka na meranie stôp, dátové hárky na značenie údajov a neskoršiu digitalizáciu, skúmavky a igelitové vrecká na vzorky, náhradné baterky, foťák, mapu... Ak sa k tomu priráta jedlo a náhradné oblečenie môj 32l batoh s tým mal vcelku problém.

Zaujímavé bolo samotné stopovanie vlkov. Vlci často chodia v línii za sebou a laby kladú do tých istých stôp ako vlk pred nimi. Preto je obtiažne určiť, či sa jedná o jedného vlka, alebo celú svorku. Je predpoklad, že týmto spôsobom šetria energiu pri presunoch v hlbokom snehu. Raz sme takto sledovali vyše hodiny v lese vlčiu stopu, ktorá sa na lúke rozdelila a zrazu bolo vlkov šesť. Súdiac podľa ostatných stôp vlci lovili laň a nakoniec boli úspešní.

Späť do chaty sme sa vracali až za tmy. Treba pochváliť domácich (rodinný penzión pod Dobákom) nielen za ochotu a milý prístup, ale aj za vynikajúce jedlo. Slovenskej kapustnici a ďalším tradičným jedlám tak prišli na chuť aj rôzni „eko“ ľudia a vegetariáni.

Po večeri sa všetky dáta nahrali do počítača, následne jednotlivé skupiny prezentovali svoje fotky a zážitky. Tu bol priestor prediskutovať „sporné“ stopy, správanie sa jednotlivých zvierat s odborníkmi.  Nechýbala knižnica s bohatým výberom od ochranárskych príbehov, až po poľovnícke príručky a encyklopédie.

Celkovo akciu hodnotím ako vynikajúci kurz stopovania pre začiatočníkov, užitočne strávený čas v krásnom prostredí so zaujímavými ľuďmi. Zároveň ma doteraz nikdy nenapadlo, že to čo je pre nás na Slovensku bežné ako napríklad medveď, alebo relatívne divoká príroda, môže byť pre zahraničného návštevníka niečo tak atraktívne, že sem bude ochotný kvôli tomu pricestovať na niekoľko týždňov. Žeby šanca na určité zlepšenie pre hladové doliny po Slovensku?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?