Ako sa zmení Železná studnička? 6 častých otázok.

Autor: Marek Páva | 3.5.2020 o 19:23 | Karma článku: 3,11 | Prečítané:  518x

V roku 2018 sme spolu s kolegom Jakubom Mrvom poukázali na havarijný stav časti Železnej studničky medzi kontajnerovým bufetom a Snežienkou a vypracovali sme návrh, ako toto obľúbené miesto citlivo zrevitalizovať.

Milo ma prekvapilo veľké množstvo pozitívnych reakcií po zverejnení prvých vizualizácii architektonickej súťaže, ktorá prebehla pod patronátom Metropolitného Inštitútu Bratislavy.  Zároveň sa prirodzene objavili aj kritické názory a obavy, či ostane Železná studnička zachovaná tak ako ju máme všetci radi.

Odpovede na najčastejšie výhrady sa dajú zhrnúť nasledovne:

Nechajte to tam také, ako teraz. Nič tomu nechýba. Nezasahujte do prírody!

Hlavný zámer celého projektu je opraviť chátrajúcu rekreačnú infraštruktúru, ktorá už existuje. Cestu, ktorú využívajú cyklisti a bežci, chodníky pre rodiny s deťmi a seniorov. Opravu potrebujú aj samotné rybníky. Všetko potrebuje pravidelnú údržbu, inak sa to rozpadne a tento rozpad je už pri mnohých prvkoch viditeľný.

Najľahšie by bolo opraviť všetko tak, ako to je teraz. To by som taktiež považoval za úspech. Naozaj sa však do prírody hodí červeno-biele zábradlie, ktoré je kritizované dokonca aj v meste? Je v poriadku, že v strede úzkeho chodníka sú lampy a peší chodia po ceste miesto chodníka? Nevadí, že každoročne na ceste zahynú stovky žiab a treba ich ručne prenášať k rybníkom? Takýchto problémov je tu mnoho.

Ak ideme investovať do opráv, je podľa mňa vhodné zároveň vyriešiť aj maximum problémov danej lokality.

 

Z lesoparku idete urobiť mestský park.

Lesopark má od roku 2019 svoju zonáciu, ktorá reguluje aj rôzne atrakcie pre návštevníkov. Samotná Železná studnička, Kamzík či Horáreň Krasňany sú historicky zóny intenzívnej rekreácie, kde sa koncentruje najviac ľudí (spolu 3% rozlohy mestských lesov). Neznamená to výzvu na budovanie lunaparku, ale prvky ako mólo na rybníku, edukačná lávka cez mokraď, či miesto na grilovanie sa koncentrujú práve do tejto zóny. Hlbšie v lese sa preferuje činnosť len na úrovni údržby lesných ciest, lavičiek a altánkov.

Ničíte prírodu.

Naopak. Pri oprave pribudnú napríklad žabochody popod cestu na migráciu žiab k rybníkom , „sprírodnenie“ prívodového kanála do rybníkov od betónu, či lávky ponad mokraďové časti rybníkov, odkiaľ bude možné pozorovať život vo vode. Odstránia sa tiež staré búdy, káble, betónový odpad apod.

Ak chceme, aby ľudia chránili prírodu, musia ju aj poznať a toto je jedna z možností, ako im ju ukázať. A to už nehovorím o stovkách detí, ktoré sem chodia v rámci eko-výchovy mestských lesov.

Nehodí sa to do lesa.

Mnohé existujúce prvky sa do lesa nehodia, ale rokmi sme si už na ne zvykli. Napríklad spomínané červeno-biele zábradlie, rôznorodé rybárskej búdy a ďalšie. Aj to bol dôvod architektonickej súťaže, aby všetko do prírody zapadlo čo najlepšie a cítili sme sa tam príjemne. Víťazný návrh pracuje maximálne s prírodnými materiálmi (drevo, mlatové povrchy) a ponúka decentné krajinárske riešenia tak, aby ostala zachovaná atmosféra Železnej studničky.

Mačacie hlavy (kamenná dlažba) vadia cyklistom.

Nemali by sa opakovať chyby z prvej časti promenády, kedy cyklistov držíme v úzkych pruhoch po krajoch cesty a stred z kamenných kociek ostáva pre občasný prejazd áut. Je to mrhanie priestorom.

Spoločný priestor cyklistov a autobus bude z asfaltu, resp. z materiálu vhodnom pre cyklistov aj deti na odrážadlách. Dlažba vo vizualizácii bola len v jednom krátkom úseku medzi rybníkmi (práve na spomalenie cyklistov kvôli prechodu chodcov cez cestu). O optimálnom riešení tohto úseku sa ešte diskutuje.

Bolo to pekné miesto. Teraz tam budú chodiť ľudia.

Ľudia tam už sú a v budúcnosti ich bude ešte viac. Vyššia návštevnosť lesov je celoslovenský trend a ľudí tam bude viac, či už na rozbitom, alebo opravenom chodníku. Faktom je, že lesopark patrí k najviac navštevovaným lesom na Slovensku. Taktiež mám rád v lese samotu, za tou však treba ísť hlbšie do lesa, prípadne niekde ďalej od Bratislavy. Mimochodom práve vyššia návštevnosť pred 6 rokmi zavážila pri výraznom znížení ťažby dreva.

Víťazný návrh považujem za naozaj kvalitný a vystihuje náš pôvodný zámer opraviť, čo treba a zároveň citlivo pristupovať k prírodnému prostrediu. Ak sa nájdu financie na revitalizáciu Železnej studničky, bude to mať pozitívny vplyv na kvalitu života obyvateľov Bratislavy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?